Logo

Bylinkárka Emília Štepanayová – vzácny človek horného Záhoria projekt „Dary prírody po dúškoch“

Príroda disponuje nespočetným množstvom vzácnych druhov rastlín a bylín, o ktorých už naše staré matere vedeli, využívali ich a aj ich chránili. Zo súčasného hektického, uponáhľaného života sa nám vytrácajú  zručnosti a um našich predkov. Pomaly sa odcudzujeme  prírode, nevnímame ju ako naše prirodzené prostredie, ktoré nás obklopuje. Je to pre nás len možno priestor na naše odpadky.

Partnerstvo pre Horné Záhorie o.z. realizuje v súčasnosti projekt s názvom „Dary prírody po dúškoch“ (Ppojekt finančne podporila Nadácia SPP, grantový program „Dedičstvo regiónov“).

Zámerom projektu je oživiť pomaly zabúdajúce dedičstvo našich materí a starých materí -bylinkárstvo  (zber, sušenie rastlín a bylín, ich využívanie pre človeka). Projektom sa vraciame  späť k prírode a jej darom, ktorými disponuje. Podporujeme nielen rozvoj nehmotného kultúrneho dedičstva ale aj prispievame k udržateľnému rozvoju nášho regiónu a využívaniu miestnych, lokálnych zdrojov. Výstupmi projektu sú: zostavenie herbáru tradičných bylín horného Záhoria, edukačné aktivity v školách, zostavenie  tradičného produktu – zmes bylín typických pre „Čaj horného Záhoria“, kurzy s bylinkárkou (Emília Štepanayová, Popudinské Močidľany) pre širokú verejnosť.

Tejto výnimočnej žene z nášho regiónu sme položili niekoľko otázok:

Pani Štepanayová, ako ste sa dostali k bylinkám?

Ako malé deti sme museli chodiť na bylinky s našou mamou a najmä starou mamou. Bolo to povinné. Ona bola neoblomná, chceš – nechceš, musíš, budeš sa hrať potom! Dovtedy, dokiaľ nás to nezačalo baviť. Naozaj som neraz rozmýšľala nad tým, že kde k tomu všetkému tá naša stará mama prišla.

Čo pre Vás znamenajú bylinky?

Je to pre mňa srdcová záležitosť. Keď začnú bylinky rásť, verte alebo nie, mňa už to tam ťahá do toho lesa. Skutočne! To už tak človeka chytí. Ľudia majú rôzne koníčky… A keď môže človek s tými bylinkami aj niekomu pomôcť… všetko sa to doma nespotrebuje.

Ako dlho sa tomuto „remeslu“ venujete?

Od takých 6-7 rokov. Boli sme štyria, dve sestry a dvaja bratia a všetci sme museli chodiť na bylinky. Venovali a venujeme sa tomu všetci súrodenci.

Je región horné Záhorie zaujímavý v pestrosti a účinnosti byliniek?

My chodíme väčšinou do okolia Duboviec a Viesky a aj do našich vinohradov. Hlavne tam, kde sa neobrábajú role. Tam je napríklad hojne podbeľu. Áno sú tu, ešte sa to dá, dajú sa bežne pozbierať všetky, okrem  veroniky lekárskej.

Ktorá bylinka je pre Vás osobne najvzácnejšia v tomto regióne a prečo?

Repík lekársky, lebo z toho robím aj masť a je taká „najľudskejšia“, tú mám najradšej.

Aký Vy máte vzťah k tabletkám, práškom, farmácii?

Keby som bylinky užívala tak, ako sa majú nemusela som mať na starobu toľko tabliet, no ale bolo veľa roboty, starostlivosť o deti, človek to zanedbával. Na lieky nejaké alergie nemám, to nie, ale keď je alternatíva bylinka, tak dám prednosť nej.

Určite poznáte príbeh, legendu viažucu sa na nejakú bylinku nášho regiónu.

Stará mama hovorievala, že sa bylinky majú zbierať na pravé poludnie, že vtedy majú najviac olejov. Ja ako dieťa som sa s ňou vždy vadila, že tam žiadne oleje nevidím. Ja som bola taký rebel, bola som najmladšia: „kde tu vidíte olej, stará mama“?“ Kde k tomu prišli neviem, ale my sme vždy na to poludnie museli ísť zbierať bylinky.

Aký čaj a z čoho by ste pripravili ako čaj Horného Záhoria. Aké bylinky by ste tam použili a prečo práve tieto?

Repík, lipa, nechtík, medovka, ľubovník lebo to pôsobí blahodarne, skutočne blahodarne a mám rada túto zmes. A chlapom pridať vrbovku. Pre starších chlapov, ktorí majú problémy s prostatou.

Vaše tipy, triky ako správne zbierať a sušiť bylinky a čo je pri tom podstatné?

Od starej mamy viem, že je najvhodnejšie ich zbierať na pravé poludnie, lebo vtedy obsahujú najviac éterických olejov. Sušíme len v slabej vrstve, aby sa nezaparovali, radšej vymedziť väčší priestor. Musí sa to sušiť v polotieni, nie na priamom slnku, a v prievane. Vtedy vám bylinky zostanú zelenkavé a najskôr sa usušia. Ja si ich chodím každý deň, i keď len na 5 minút, skontrolovať, ponatriasať. To čo má silnejšie stopky ako napr. podbeľ, to sa suší dlhšie asi 1 týždeň. Dlhšie by sa to nemalo nechávať, aby bylinky nevybledli. Podstatné je každý deň prevzdušňovať! Ale jemne, aby sa bylinky veľmi nepolámali. Najskôr sa usuší lipina – tá je suchá za 2-3 dni. Uskladňujem ich do látkových vriec, to má vzduch, dýcha to.

Máte aj nejaké zlé skúsenosti s bylinkami?

Tie, ktoré sú na vonkajšie použitie, tie používam len na vonkajšie, používam len také typický bylinky a s tými zlé skúsenosti nemám.

Pomohli bylinky niekomu pri vážnejšej chorobe?

Jednému známemu na vážne problémy so štítnou žľazou pomohol lipkavec, hrboľ sa mu úplne stratil. Ľudia si opakovane ku mne pre bylinky chodia, z toho usudzujem, že keby nepomáhali, tak by viacej neprišli. Ja pracujem len s osvedčenými bylinkami, nemám nič napísané, nič načítané, len teda vedomosti od mojich predkov.

Aké sú najčastejšie žiadané bylinky?

Najčastejšie žiadaná bylinka je repík. Potom aj mäta. Najčastejšie zdravotné problémy, s ktorými ku mne ľudia chodia, sú problémy so žalúdkom a trávením (žalúdok, črevá).

Ktoré bylinky môžu spôsobiť problémy pri zlom užívaní?

Možno keď dlho užíva jednu a tú istú bylinku tak môže vzniknúť problém, napríklad pri rebríčku musí byť prestávka pri užívaní. Je to najmä u silnejších bylín. Medzi každou bylinkou je dobré si vždy urobiť prestávku 2-3 týždne a potom 1 týždeň prestávku.

Čo najčastejšie z byliniek vyrábate?

Čaj a aj masti. A obklady z kostihoja.

Ktoré bylinky sú najviac rozšírené v našom regióne a ktoré je problém už nájsť?

Na pokraji vyhynutia je veronika lekárska, hluchavka biela. Najviac je prasličky, repíku, pŕhľavy.

Za rozhovor ďakuje Erika Okániková a Lukáš Valúch.

Ak Vás téma byliniek, ich správny zber, požívanie, sušenie zaujíma, je práve pre Vás určený kurzs bylinkárkou pani Štepanayovou, ktorý sa uskutoční ako jedna zo sprievodných akcií podujatia Kvetinové dni v Kátove(12.05.2012 o 12:30 v areáli škôlky).

Kurz bude spojený s degustáciou čajových zmesí z nášho regiónu.

Akciu podporila Nadácia SPP, Program Dedičstvo regiónov.

Príďte ochutnať dary prírody po dúškoch!!!!!! Ste srdečne vítaní!!!!!

RRA Skalica